Dominika Kartáčová & Kristína Vetráková - Anglicko, Londýn 2010

LONDÝN

Príchod do Londýna 15:00! Privítala nás naša host mum, podľa mena sme predpokladali inú národnosť ako anglickú a tak to aj bolo. Po pár minútach rozhovoru a prehliadke domu nám povedala, že je pôvodne z Barcelony, čo pre nás znamenalo, že si môžeme trénovať rovno dva jazyky!

Od prvého dňa ako sme sa zoznámili s Ariadnou (6) a Alejandrom(8) (host siblings) sa od nás nepohli :D ! Riadili sa heslom: „Mi casa es su casa!“. Veľmi dobre nám znela veta: „I am not too strict“ , po ktorej nasledovali inštrukcie, že sa nemusíme obmedzovať večierkou stačí keď zavrieme dvere potichu, aby sme nezobudili deti! :D Naše skvelé tri týždne sa mohli začať.

Po vybalení sme šli na finálový zápas majstrovstiev sveta vo futbale (Holandsko vs. Španielsko) spolu s ďalšími obyvateľmi domu: Ivano (Talian), Filip (Rus), Alexis (Francúz) a Giannina s deťmi. Cestou do „centra“ ako správni fanúšikovia sme si maľovali španielske vlajky na tvár a tým sme sa pripravili na atmosféru, ktorá sa niesla celým večerom v španielskej reštaurácií La Tasca! Samozrejme ako inak Španielsko vyhralo a náš prvý deň bol dokonalý! Cestou domov nám ukázali kde máme školu a tak sme na druhý deň trafili hneď na prvý krát.

Pred budovou školy stálo veľa skupiniek študentov a po niekoľkých minútach čakania prišla Holly – recepčná z LTC a odviedla nás do miestnosti, v ktorej sa mal písať vstupný test. Napísali sme čo sme vedeli a kým sme čakali na vyhodnotenie, Holly nám spravila exkurziu cez celý Ealing a potom nás čakalo prekvapenie – ADVANCED level :D , čo sme vôbec nečakali, lebo to bol najvyšší level v celej škole.

Hneď na to nás doviedli do našej triedy, kde na nás spustila Beatrice (Kanada), ktorá tam už bola 5 mesiacov. Potom sme pocítili advanced level na vlastnej koži.

Prvá hodina bola s Ruth – grammar lesson. Za tie dve hodiny sme zapísali asi 200 papierov a nechápali sme, prečo ostatní len  tak sedia a nepíšu si nič , dokonca nemali ani pero :D . Po týždni sme to pochopili, konečne sme sa aklimatizovali a videli sme na sebe pokrok. Boli sme schopné komunikovať s ostatnými  a dohodli sme si niekoľko krát meeting mimo vyučovania.

Nedá nám nespomenúť Paula, s ktorým sme mávali morning lessons, lebo to bol najdokonalejší učiteľ s akým sme sa kedy stretli. Aktivity, ktoré nám vymýšľal nás bavili, naučili sme sa veľa nových vecí, jeho humor bol na nezaplatenie a tým nám to vôbec nepripadalo, že sme v škole, ale s kopou vtipných ľudí.

V triede sme mali Talianov, Španielov, Poliakov, Kanaďanov, Belgičanov, Číňanov, Thajcov, Brazílčanov, dievča zo Saudskej Arábie a Turkov. Za tie tri týždne sa tam stihol vystriedať skoro celý svet a pri aktivitách, ktoré nám pripravovali sme mali možnosť spoznať kultúru všetkých týchto krajín. Do dnes komunikujeme s týmito ľuďmi a sme spolu v kontakte.

Ďalší človek, na ktorého nezabudneme bol Raif – náš učiteľ na speaking lessons. Raif bol najvtipnejší človek na tejto planéte! :D Nebola ani jedna hodina, na ktorej by sme sa nesmiali, niekedy nás privádzal k slzám :D! Po čase strávenom s týmito ľuďmi sme sa nechceli vrátiť domov a nevedeli sme si predstaviť ten deň kedy to budeme musieť urobiť.

Tak isto aj naša host family bola dokonalá. Za tie tri týždne sme si s Gianninou aj s deťmi vybudovali taký vzťah, že posledný deň pred naším odchodom za nami plakali. Alejandrova veta nám znie dodnes v hlave : „I am sad. Iam crying, INSIDE!“ :(

Atmosféra tohto mesta nás dostala! Londýn je podľa nás dokonalý, videli sme všetko čo v Londýne vidieť treba a možno aj to čo netreba :D ! Každý deň sme mali čo robiť, po škole sme len zhodili veci doma a šli von. Či už to bol park v Ealingu, Westminster, Westfield – najväčšie nákupné centrum v Európe, Hyde Park, London eye, Arsenal stadium, Oxford Street, Picadilly Circus, Tower Bridge... Naše najobľúbenejšie miesto bol most oproti Big Benu a London Eye. Dokonalá atmosféra, super výhľad a pekní ľudia!!! :D

Posledný deň sme sa rozhodli stráviť práve na tomto mieste a povedali sme si, že musíme spoznať nových ľudí mimo školy. Už to vyzeralo beznádejne keď sa tam zrazu objavili ONI! :D Dvaja chlapci opretí o zábradlie na promenáde pri Temži. Odhodlávali sme sa asi 5 minút! Bola to naša posledná šanca prihovoriť sa ľuďom z Londýna (teda aspoň sme si to mysleli :D). Nakoniec sme sa odhodlali a prišli sme za nimi s otázkou či sa môžeme   nimi odfotiť a tak to šlo! :D Dozvedeli sme sa o nich skoro všetko od národnosti, z čoho vyšlo, že sú to dvaja tureckí chlapci na návšteve u svojej tety, až po ich záľuby a podobné veci, ktoré sa človek dozvie, keď toho druhého ešte nepozná. Druhý deň sme celý strávili s nimi (nás posledný deň v Londýne).

Ani sme netušili, že čo posledných 24 hodín zažijeme ale dodnes neľutujeme, že sme sa im prihovorili lebo sme získali super kamarátov, s ktorými si píšeme a určite ich ešte chceme stretnúť! Takéto zážitky a známosti sú na nezaplatenie. Toto všetko nám ponúkli tri týždne v Londýne, ktoré hodnotíme ako najlepšie týždne v našom živote a hneď by sme sa vrátili naspäť!